Sexi Dolomity na kole

Chodievam s bratom do Dolomitov ako kedysi do Tatier a v Cortine sa cítime skoro ako doma. Je ideálnym miestom na cyklistickú dovolenku.

Ponúkam popis piatich okruhov, nechýba na nich nič z toho zaujímavejšieho, čo sa dá v okolí Cortiny vidieť a prejsť. Ich náročnosť sa bude stupňovať, pričom posledný okruh je extréme náročný a odporúčam ho len naozaj zdatným jedincom.

Rakúsky vplyv

Sextenské Dolomity (Dolomity di Sesto) sa rozprestierajú severovýchodne od Cortiny temer až k hraniciam Rakúska. Rakúsky vplyv v celej oblasti cítiť na každom kroku od dvojjazyčných zemepisných názvov až po prevládajúce rakúske autá.

Neviem, podľa čoho dostali Sextenské Dolomity svoj názov, určite však majú so sexom čosi spoločné. Úsporne odeté devy popri ceste to však neboli. Tak, ako je sex neodmysliteľnou súčasťou života, mala by byť návšteva Sextenských Dolomitov samozrejmosťou pre každého milovníka hôr minimálne raz za život.

Neboli ste nikde

Pretože o Dolomitoch platí: môžete pobehať hoci aj všetky horstvá sveta – ak ste neboli v Dolomitoch, neboli ste vlastne nikde! Okruh okolo Sextenských Dolomitov je na úvod ideálny svojou nižšou náročnosťou, cesta vedie menej známymi, no o to romantickejšími horskými sedlami.

Hneď prvé kilometre sú veľmi zaujímavé. Pôjdete centrom Cortinny d´Ampezzo a nebudete vedieť čo skôr, či obdivovať božské vrcholy Tofany (Rozes 3 225 m s kilometrovou skalnou stenou, Mezzo 3 243 m s lanovkou z Cortiny až na vrchol, Dentro 3 237 m) na ľavej strane, alebo Pomagagnon a Cristallo na pravej strane, alebo sa nadchýňať architektonickými zázrakmi Cortiny a hlavne nestratiť správny smer a bez ujmy sa preháčkovať hustou premávkou.

Najľahšie stúpanie

Trasa okruhu vedie z Cortiny až do Dobbiaca po prastarej obchodnej ceste známej ako Strada d´Alemagna spájajúcej Innsbruck s Benátkami. Stúpanie do sedla Cimabanche (1 529 m) je tým najľahším, aké v Dolomitoch poznám.

Zaujímavý je ďalší úsek cesty od Carboninu do Dobbiaca. Po prvýkrát sa na chvíľu ukážu aj impozantné veže Tre Cime di Lavaredo.

Párik zamilovaných

V Dobbiacu Obchodnú cestu vystrieda Karnische-Dolomiten-strasse. Prvých 5 km do S. Candida je dosť frekventovaných, no za 10 minút to máte za sebou. Za S. Candidom začína stúpanie do sedla s úžasným menom: Monte Croce di Comélico (1 636 m). Je síce 16 km dlhé, ale nijako zvlášť náročné, v niektorých rovnejších úsekoch uháňamei v pohode aj tridsiatkou. V sedle je jednoducho nádherne, pohľad na skalné steny vyrastajúce priamo z trávnatého svahu je dosť neobyčajný. Pod nimi chata a malý romantický hotel ideálne pre párik zamilovaných horolezcov alebo aj cyklistov.

Klesanie zo sedla je tiež mierne. K vyššej rýchlosti si budete musieť dopomôcť intenzívnym šliapaním. Po 10 km odbočíte do Pádoly (1 218 m) a za ňou na vás čaká kopec úplne iného razenia ako Comélico, krátky a strmý. Názov sedla je nejednoznačný: v mapách sa uvádza Passo Zovo, na tabuliach v teréne je označený ako Passo S. Antonio. Realita s mapou sa stretávajú v nadmorskej výške 1 489 m.

V zjazde sme žasli, čo je ten Zovo – S. Antonio za kopec: dlhý, technicky a plný zákrut, kvalitná cesta, okamžite sme sa do neho zamilovali a zaumienili si, že sa naň raz vrátime zo západnej strany. Po deviatich kilometroch klesania vojdete do Auronza (860 m).

Pozvoľné stúpanie

Cesta ďalej pokračuje popri rieke Ansiei vytekajúcej z jazera Misurina, údolie opisuje tvar písmena S a obchádza masívy Marmole, Cadini a Sorapis. Výšku budete naberať pozvoľna a ak sa vám dostane rovnakého povzbudenia od miestnych šarvancov, ktorí si nás pravdepodobne zmýlili s predvojom Giro d´Italia, nebude to ani príliš bolieť.

Najťažší úsek celého stúpania sa nachádza medzi dedinkou Palús a križovatkou Vecchia, na ktorej musíte odbočiť vľavo, ak sa chcete dostať do Cortiny. Úzky priesek medzi masívmi Sorapis (vľavo) a Cristallo (vpravo) vrcholí na Passo Tre Croci (1 809 m) a z križovatky sú do sedla ešte 4 km a 155 m prevýšenia.

Drevený most

Zaujímavosťou je drevený most približne v polovici cesty, cez ktorý sa prechádza striedavo na semafor. Našťastie vždy som mal zelenú a nemusel som zastavovať. V sedle samozrejme nechýba hotel s úchvatnou scenériou v pozadí.

Nasleduje 8 km neuveriteľného zjazdu prevažne krásnym lesom, cesta sa kľukatí v početných zákrutách a doslova vás vyvrhne do centra Cortiny.

Článek vyšel ve slovensko-českém cestovatelském časopisu Adventurer