Grossglockner na kole

Nejde však len o potešenie, hlbší zmysel sa skrýva v túžbe po poznaní. Nielen krajiny, ktorou prechádzam a kopca, ktorý zdolávam, ale ich prostredníctvom dospievam k poznávaniu seba samého, k nachádzaniu odpovedi na základné otázky ľudského bytia: kto som, odkiaľ prichádzam a kam idem.

Nastupujem s predsavzatím

A práve zdolávanie priesmykov vo vysokých horách, extrémnych stúpaní v ťažkých podmienkach, ale v nádhernom prostredí, je pre mňa tou najlepšou meditačnou technikou. Do každého kopca nastupujem s predsavzatím nezastaviť skôr, ako na vrchole.

Je dôležité nezastať, na jeden záťah vyjsť až hore. Je to jediný spôsob, ako kopec naozaj spoznať. Keby som čo len na okamih oddychu zastavil, už nespoznám kopec v jeho plnej náročnosti a kráse, rozdelil by som ho na dva kopce. Takto by sa dal každý kopec rozkúskovať na nekonečné množstvo kratučkých stúpaní, čo by z takého vlastne zostalo?

Cez hlavný hrebeň Álp

Králom rakúskych cyklistických kopcov je Alpská silnice Velkého Zvoníka (Grossglockner Hochalpenstrasse). Ležia na nej vyhliadkový vrch Edelweisspitze (2571 m n.m.), tunel cez hlavný hrebeň Álp Hochtor (2505) a vyhliadka Franz-Josef-Höhe (2369) pod najvyšším vrchom Rakúska Grossglocknerom (3798 m).

Za východiskový bod sme zvolili mestečko Bruck (755), kde štartovalo aj doterajších sedem ročníkov známých cyklistických pretekov pre širokú verejnosť Glocknerkönig. Prvých sedem kilometrov z Brucku do Fuschu je prakticky rovina ideálna na rozcvičku pred tým čo príde neskôr.

Mapy neklamú, skôr naopak. Skutočnosť je ešte ohromujúcejšia! Ak sa vyberiete na Grossglockner, poriadne si preštudujte, do čoho idete. A keď už budete na mieste, počkajte si na pekné počasie! Vysoké Taury ponúkajú neopakovateľné prírodné scenérie a neobyčajne živé, plastické výhľady na jednu z najkrajších tvári našej matičky Zeme.

Ozajstné stúpanie

Ozajstné stúpanie začína až vo Ferleitene (1149). Hoci ani sem to nie je len prechádzka. Na 7 km z Fuschu nastúpate vyše 300 m prevýšenia. Podľa parametrov priemerný slovenský kopec, lenže tu kopec ešte len príde!

Vo Ferleitene platí auta mýto, našťastie pre cyklistov vedie cez pokladnicu zvláštny pruh bez závory a bez poplatku. Mýtnik nám kývol na povzbudenie. Vedel, že ho budeme potrebovať.

Hneď za mýtom nás omráči veľavravná značka: 12 % stúpanie na úseku 16 km! Pohľad na príkro sa dvíhajúcu cestu dáva značke za pravdu. Odtiaľto je taktika jednoduchá: zaradíte najľahší prevod a idete až hore. Vyhliadka na Edelweisspitzi je vzdialené „len“ 16 km a 1427 výškových metrov!

Stúpanie dá každému poriadne zabrať a tak nezostáva veľa času obdivovať zvonce a prvosienky rastúce popri ceste. Každá serpentína je označená poradovým číslom. Najzaujímavejším údajom na informačných tabuľkách je aktuálna nadmorská výška, čo mi umožňovalo kontrolovať údaje na mojom výškomeri. Odchýlky boli minimálne, ale predsa ma mrazilo z toho, ako výškomer pracoval – metre prevýšenia nenaskakovali po jednom, po dvoch, ako som bol zvyknutý u nás, ale doslova po desiatkach!

Jedinečná vyhliadka Edelweisspitze

Poloprázdnym parkoviskom na Fuschertörlhaus som v euforickom stave unesený jedinečnou nádherou krajiny doslova preletel, pokračujúc v ústrety ďalším štyrom serpentínam na Edelweisspitze. Eufória však zo mňa rýchlo dočasne vyprchala, akonáhle som nabehol na mačacie hlavy, ktorými je dláždených záverečných 130 m prevýšenia.

Záverečné martýrium na Edelweisspitz však stojí za to podstúpiť, odmenou je úžasná panoráma doslova vyrážajúca dych. Po zosadnutí z bicykla mi chvíľu trvalo, kým som sa dokázal narovnať.

Pod najvyšším vrchom Rakúska

Zjazd po kockách bol ešte väčším utrpením a trval nám ešte dlhšie, ako cesta nahor. Od parkoviska Fuschertörlhaus sme však už leteli ako alpské orly a o 4 minúty sme sa nachádzali pri jazere Fuscher (2262), kde začína stúpanie na Hochtor. Po prekonaní Edelweisspitzu je až smiešne ľahké.

Nádherných je posledných 300 metrov. Cesta sa zarezáva do firnoviska, za krajnicami vyrastajú biele steny postupne až do štvormetrovej výšky a vzbudzujú neobyčajný pocit zimného bicyklovania. Po prejazde vrcholového tunela Hochtor (2505) sa cesta prudko zvažuje a ak máte dobré brzdy, za 10 minút spadnete o 646 metrov na križovatku Guttal (1859), odkiaľ vedie odbočka k Franz-Josefs-Höhe. Ak nemáte dobré brzdy radšej seďte doma!

Rýchlejší boli len motorkári

Na križovatke sme počkali naše sprievodné vozidlo, v serpentínach bolo o poznanie pomalšie. Rýchlejší od nás boli len adrenalínoví motorkári na svojich superstrojoch. Plní dojmov z úžasného zjazdu sme na okamih zaváhali, či ísť hore alebo pokračovať dolu. Vy neváhajte ani chvíľu a choďte hore! Nie je to až taký hrozný kopec. Stúpanie mi pripomínalo Skalku pri Kremnici.

Vyhliadka Franz-Josefs-Höhe (2369) sa nachádza priamo pod najvyšším vrchom Rakúska a celých Východných Álp Grossglocknerom a vedú z nej nekonečné schodíky dolu k najväčšiemu ľadovcu Pasterze. Grossglockner sa nám síce schoval v oblakoch, ale pohľad na obrovský ľadovec prameniaci na svahoch Johannisbergu je vskutku impozantný.

Dostať sa dole do Heiligenblut bolo dielom niekoľkých minút rýchleho zjazdu, sprievodné auto zaostalo opäť ďaleko vzadu. Za Heiligenblutom sa klesanie postupne zmierňuje, stále to však ide samo. Neponáhľajte sa, obdivujte prírodu po pravej strane cesty, aby vám neunikli vodopády na riečke Jungfernsprung. Klesanie definitívne končí pred Mörtschachom a zvyšných 10 km do Winklernu je v podstate rovina.