7 mrtvych pod lavínou v Mačacom kotli

Na chatu došli deň predtým, prihlásení boli oko členovia horolezeckého oddielu TJ Slavoj Turnov.

Cieľom ich prvej túry mal byť Spišský štít, pravdepodobne cestou KG 1177. (Poznámka Horydoly: Nejjednodušší cesta na štít Déry-Hunsdorfer 1896 mírně zleva z Mačacího kotle do mělké rokle Ovčiarské lávky. Číslo odpovídá vydání průvodce Kroutil Gellner z roku 1956.)

Pod dolným prahom kotla zanechali lyže a pokračovali vo výstupe. Predpoludním videli návštevníci Téryho chaty jednu dvojicu vysoko pod hrebeňom. Potom ich už nikto viac nesledoval.

Asi o 15,30 hod. sa vrátili z túry vo Žltej stene dvaja horolezci, ktorý v chate hlásili, že tesne predpoludním videli padať veľkú lavínu z protiľahlých svahov o zdalo sa im, že sa ozvali aj výkriky.

Preto sa ľudia z chaty odišli pozriet pod Mačací kotoľ, kde skutočne našli čerstvú lavínu, ktorej čelo dosahovalo až ns dno doliny. Keď o chvílu našli medzi hrudami snehu horolezecký čakan, bylo isté, že ta stalo nešťastie.

O 15,50 hodine zástupca chatára, člen HS M. Kaláb podal telefonické hlásenie Horskej službe TANAP a zorganizoval skupinu záchrancov z horolezcov prítomných na chate, ktorých so sondami vyslal na miesto nehody.

O 16. hodine našli prvého zasypaného. Bol mrtvy. O 21. hodine našli posledného z nich. Prítomný lekár Horskej služby konštatoval smrt, ktorá u všetkých nastala už pred viac hodinami.

Zahynuli B. Korba (34 r., Praha), J. Korbová (27 r., Praha). L. Smutný (37 r., Turnov), J. Mertlík (35 r., Liberec), B. Slavík (33 r., Turnov), K. Zakouřil (30 r., Turnov), J. Jiránek (31 r., Jablonec).

Celá lavína, ako sa dodatočne zistilo prehliadkou terénu, pozostávala z troch častí. Najvyššia časť, s odtrhom vo výške asi 2450 m (asi 20 m pod hrebeňom), uvolnila sa prelomením naviatej snehovej dosky pod váhou postupujúcich. Táto neveľká lavínka vymietla žľab Ovčiarskej lávky a spadla cez kolmý stupeň na veľkú zasneženú terasu, tiahnúcu sa spod južnej steny Zadnej Mačacej veže až k JZ rebru Veterného štltu.

Nározom a zatažením sa uvoľnila snehová plocha terasy v celej šírke, s odtrhom vo výke 2350 m. Je možné, že niektorí zo skupiny stáli práve na tejto terase. Obe časti lavíny, pozostávajúce zo suchého vetrom ubitého, jemnozrnného firnu sa zosunuli cez skalný prah a vo výške 2200 m (tretí odtrh) dopadli na strmý svah, pokrytý prachovým snehom.

Spojené masy v jednu lavínu zbehli cez najnižší, nesúvislý prah a cez Mačací kotol až na dno Kotliny Piatich Spišských plies (2050 m).

Maximálne rozmery lavíniska: 150x50x2,5 m. Lavínová dráha 800 až 900 m, výškový rozdiel medzi prvým odtrhom a čelom asi 400 m.

Úradná zpráva Horskej služby TANAP o príčinách nehody hovorí: "Postihnutí turisti z TJ Slavoj Turnov podnikli horolezeckú túru sice ľahkú, ale za nevhodných snehových a poveternostných podmienok. Predchádzajúci týždeň od 22. 1.. 1967 prevládali vo vysokých polohách Tatier severozápadné vetry, ktoré vytvorili na južných svahoch Spišského štítu naviate dosky. V tom čase v oblasti Vysokých Tatier nehrozilo všeobecné lavínové nebezpečenstvo.

O tom, že ide o pomerne nebezpečný svah, možno sa presvedčit aj zo sprievodcu Puškáša, ktorý predmetnú túru eviduje pod čislom map. 111/59 a doplňuje poznámkou pre zimu: "Viac-menej na čistom snehu na sedlo (sedlo t. j. Ovčiarska lávka)."

Žiada ta dodať, že najvážnejšie lavinové nebezpečenstvá sa viažu na ľahké túry v rozsiahlom, málo členitom teréne. Na to sa už neraz poukazovalo. Je parodoxom zimného horolezectva, že práve na tieto túry chodia obvykle začiatočníci, ktorí majú málo skúseností na to, aby vedeli miestne nebezpečenstvo lavín rozoznať o čeliť mu.

Problém je však naliehavý a treba ho riešiť. Núkajú sa dve možnosti: náročnejšia výchova alebo náročnejší výber.

Článek vyšel v časopise Krásy Slovenska v roce 1967.