Štvorica horolezcov-reprezentantov 7. februára prešli z Téryho chaty cez Baranie sedlo a nastúpili do východnej steny Baraních rohov. Skalným terénom vpravo od pravého piliera sa dostali až do hornej tretiny steny na jej mierne sklonenú časť.
7. februára: Joska Čihula s druhem
V týchto miestach, neďaleko pod hrebeňom, bol sneh uložený vo forme rozsiahlej naviatej dosky. Pri prechádzaní cez ňu uvoľnila prvá dvojica lavínu, avšak sami sa dokázali zadržať na skobách. Druhú dvojicu, ktorá bola o niečo nižšie, strhla lavína zo steny a dvaja horolezci, J. Čihula a E. Soukup, po 350-metrovom páde zahynuli na mieste na následky smrteľných zranení.
21. marca: Sedm mrtvých
Katastrofálne rozmery dosiahlo nešťastie z 21. marca, keď za jediný deň strhli lavíny 11 luďí. Sedem z nich zahynulo. Išilo o dve lavíny: jedna spadla v Malej Studenej doline, druhá z Veľkej Zmrzlej doliny cez prah do doliny Zeleného plesa Kežmarského.
V ten deň zavčasu ránu odišli štyria brnenskí horolezci z Téryho chaty do Baranieho sedla. Počasie bolo dobré, jasná obloha a bezvetrie dávali predzvesť pekného dňa. Ale predchádzajúci deň a v noci vial silný vietor, ktorý vytvoril na mnohých miestach záveje. Keď o 6:45 hod. vošli prví dvaja na strmý svah pod západnou stenou Mačacej veže, šikmým traverzovaním narezali naviatu dosku snehu, ktorá sa pohla nadol v celej šírke svahu. Strhla obidvoch horolezcov a po viac ako 300-metrovom zosune dobehla čelom až na dno doliny.
Druhá dvojica stála vo chvíli odtrhu trocha stranou, takže lavína ich zachytila iba okrajom a po niekoľkých metroch sa zastavili na vyčnievanjúcich skalách. Hneď zostúpili na lavínište, kde pomohli jednému zo zasypaných, ktorý nebol celkom pod snehom. Druhého však vobec nebolo vidieť. Bol to Peter Brlka, 21-ročný, z Brna. Všetci traja ho márne hľadali medzi hrudami snehu, navršenými miestami až do 5-metrovej výšky. Záchranná čata Horskej služby, privolaná cez Téryho chatu, našla ho sondovaním v híbke asi 1 a pol metra pod povrchom. Nejavil známky života a ani po niekoľkohodinovom umelom dýchaní a oživovacích pokusoch, ktoré robil lekár HS na mieste, sa už neprebral.
Zoufalství nad Brnčalkou
V tej chvíli sa odohrávala na druhej strane hrebeňa vo Veľkej Zmrzlej doline jedna z nejväčších tatranských tragédií. Asi 50 ľudí sa márne snažilo zachrániť skupinu zasypaných horolezcov, ktorých strhla lavína, padajúca spod Čierneho štítu.
Ako vlastne došlo k nehode: oddiel přerovských horolezcov mal na hrebeni družstvo, ktoré robilo dvojdňovú túru. Priatelia im mali vyniesť do Stolarczykovho sedla stany pre bivak. Vidali sa ta štyria, ale nepoznali cestu a nad prahom doliny začali vystupovať strmým, zasneženým terénom na východný chrbát Čierného štítu!
Tí na hrebeni by sa v ten deň stanov sotva boli dočkali. No stalo sa ešte horšie. Nosiči liezli navizani na lanách vo dvoch dvojiciach, keď sa jeden z nich poranil na ruke. Zatiaľ čo ho partner ošetroval, prví dvaja, Opletal a Skácelík, pokračovali vo výstupe. Zašli za skalný výčnelok a postupovali ďalej nič netušiac, cez veľkú tabuľu naviteho snehu, ktorý ležal na tvrdom podklade. Tabuľa nevydržala zaťaženie a odlomila sa v širke asi 100 metrov.
Bolo 10,30 hoďín, keď návštevníci Brnčalovej chaty uvideli rútiacu sa masu snehu, ktorá sa čoskoro rozdelila na dve vetvy: pravá zbehla cez prah a rozprášila sa v jeho stene, ľavá, v ktorej boli Opletal a Skácelík, skrútila sa sprvu do Veľkej Zmrzlej doliny, po dvesto metroch narazila na balvany, kde oddychovala iná skupina přerovských horolezcov, zmietla ich, zahla do hrdla vodopádu, preletela ním a zastavila sa až na starej lavíne v doline Zeleného plesa Kežmarského.
Jediný přežil
Na jej povrchu, po tomto asi 500-metrovom páde, zostal živý jediný člověk. Bol to J. Ježek mladší, mal zlomenú ruku a po chvíli začal schádzať nadol. Ostatní boli úplne zasypaní. Z Brnčalovej chaty kto len mohol, bežal rýchlo na pomoc. O niekoľko minút našli podľa stop krvi na snehu prvú obeť: PhMr. Sedlářa, 60-ročného, ktorý mal ťažké zranenia a bol mŕtvy. Polhodinu nato došiel z Kežmarskej chaty m. š. Kovalčík, člen HS, so svojou 20-člennou skupinu a ujal sa vedenia záchrannej akcie.
O 11:30 vykopali podľa horolezeckého lana dvojicu Z. Opletala-F.Skácelíka z hlbky asi jedného metra. Ihneď sa ich ujali lekári z lyžiarskych kurzov. Ešte stále však nik nevedel povedať, koľko ľudí je vlastne zasypaných, naviac zhora, smerom od Čiernho štítu sa ozývalo volanie o pomoc!
Popoludní došla z Tatranskej Lomnice posila, kurz cvičiteľov horolezectva z lekarom a členom HS TANAP. Do 15. hodiny našli a vykopali ďalších troch postihnutých - J. Ježka staršieho, L. Ježkovú a J. Bednaříka. Zatiaľ aj zhora zostúpili niekoľkí horolezci a doviedli so sebou dvojicu tých, čo sa ošetrovali a skalný výčnelok ich zachránil pred lavínou. Až vtedy sa zistilo, že na balvane oddychovalo 5 luďí a že v lavíne už nie je nikto.
Sondovanie sa zastavilo, na Brnčalovej chate však traja lekári ešte dlho dávali postihnutým umelé dýchanie. Žiaľ, nikoho zo šiestich zasypaných sa nepodarilo zachrániť.
Článek vyšel v Krásách Slovenska 1966/6 (mezititulky Horydoly).
VIDEO
TWITTER
ENGLISH
FACEBOOK
Otakar Štáfl
