Čo robiť pri stretnutí s medveďom

Medveď je prevažne bylinožravec. Konzumuje aj mäsitú potravu, vtedy sa jedná o rôzne zdochliny, drobné hlodavce, obojživelníky a pod.

Výjimečné napadení

Poznáme však prípady, kedy medveď ulovil aj voľne žijúcu zver, jelene, diviaky atď. Tieto útoky sú však zriedkavé a ojedinelé. Stáva sa tiež, že navštevuje rôzne salaše, usadlosti, kde sa chová dobytok, ovce, kozy, hovädzí statok. Možno povedať, že aj takéto prípady sú vzácne.

Zranenia, ktoré medveď spôsobí (ak zaútočí) sú vážne. Iide najmä o poranenia hlavy, rúk a nôh. Poranenia brušnej dutiny sú zriedkavé. Treba tiež povedať, že akékoľvek napadnutie, "ak by medveď chcel," sa môže skončiť smrťou.

Medveď vníma človeka ako najväčšieho predátora, preto pri samotnom útoku zo strany medveďa dochádza iba k zastrašeniu, pri ktorom vznikajú poranenia, ktoré som už spomínal, no našťastie nikdy nie smrť.

Za útok může člověk

Za všetky takéto útoky si môže človek sám. Pokúsim sa to objasniť: medveď, ktorý útočí, sa líši od normálneho jedinca a stráca prirodzenú plachosť.

Medveď sa napríklad naučí chodiť na odpadky v blízkosti turistického chodníka, turistickej chaty, či hotela, a tak stráca prirodzenú plachosť. Stáva sa to aj vtedy, keď je často vyrušovaný zberom lesných plodov (huby, čučoriedky a brusnice, maliny).

Starost o medvíďata

Nebezpečnú kategóriu tvoria medvedice s mláďatami a poranené, či choré jedince, buď prirodzene poranené (pádom v zlom teréne, súbojom), alebo poranené strelnou zbraňou (pytliactvo). Medveď je nervózny, lebo sa nemôže dostať k inak bežne dostupnej potrave, stráca prirodzenú plachosť.

Pri medvedici s mláďatami môže vzniknúť situácia, že sa človek dostane medzi ňu a jej mláďatá. Medvieďatá sa môžu od svojej matky zatúlať tak, že ich na určitý čas medvedica prestáva mať pod kontrolou. Keď do takejto situácie vstúpi turista, medvedica si len bráni svoje bezbranné medvieďatá.

Zo strany človeka ide najmä o nevedomosť alebo náhodu. Jedná sa o hrozbu, nie útok! Hrozba je vždy krátka. Medvedica ihneď, ako je to možné, odchádza do bezpečia aj s medvieďatami. Avšak aj takáto hrozba môže skončiť poranením človeka.

Pokúsim sa sformulovať niekoľko zásad ako sa správať, ak stretnete medveďa vo voľnej prírode.

Nehrajte si na hrdiny

Stretnutiam pri chatách a hoteloch sa treba vyhýbať! Nehrať sa na hrdinu, nefotografovať, nefilmovať, ale upozorniť kompetentného človeka, najmä chatár, lesník, strážca, člen horskej služby. Prípadne zatelefonovať z mobilu na číslo ŠL–TANAP-u, Správy TANAP-u alebo miestne pozemkové spoločenstvo a oznámiť takýto prípad.

Sto metrů a dost

Keď máte to šťastie a stretávate medveďa vo voľnej prírode, pri turistickom chodníku, v jeho kráľovstve, potom je dôležité nasledovné: ak máte strach zo stretnutia, medveď o vás zatiaľ ani len netuší. Správa sa prirodzene, pasie sa, alebo prechádza. Vzdialenosť je podľa vášho úsudku krátka, zvyčajne pod sto metrov, potom je potrebné dať o sebe vedieť primeraným spôsobom, tlmeným rozhovorom, krátkym hvizdom a pod. V žiadnom prípade nekričať a nerobiť paniku! Ak medveď nereaguje, treba pokračovať dovtedy pokiaľ vás nezaregistruje.

Medvěd na zadních neútočí

Ak sa tak stane, medveď uniká rýchlosťou, ktorá vás určite prekvapí. Pokiaľ sa tak nestane, medveď niečo tuší, potom reaguje typickým postavením sa na zadné laby. Túto situáciu si ľudia vysvetľujú ako hrozbu alebo nebodaj ako útok. Opak je pravdou, medveď sa len snaží získať lepší prehľad o tom, kto ho vyrušuje, alebo čo ho vyrušuje. Mimochodom, medveď útočí zásadne v polohe na všetkých štyroch labách. Má slabý zrak, preto sa pokúša dostať sa nad úroveň okolitého terénu. Dominantnými orgánmi sú čuch a sluch, no najmä samotný čuch.

Situáciu, kedy sa stavia na zadné, môžeme zdôvodniť aj tak, že medveď nemá vhodný vietor, fúka od medveďa smerom k turistom. Medveď potom stojí na zadných dovtedy, pokiaľ nezhodnotí situáciu zrakom. Takéto postávanie na zadných sa môže zopakovať aj niekoľko krát na tom istom mieste, napr. v okruhu 10 metrov. Vtedy sa tiež môže priblížiť smerom k ľuďom, ktorí to nesprávne zhodnocujú ako hrozbu.

Nikdy nekřičíme

Odchod medveďa môžeme urýchliť tak, že znovu alebo opakovane budeme medzi sebou tlmene komunikovať a pritom mávať rukami, aby nás medveď dokonale identifikoval ako ľudí. Opäť nekričať!

Ked sa nachádzame v teréne, kde by sme sa mohli stretnúť s medveďom, ale my sa s ním stretnúť nechceme, potom sa počas celého dňa v inkriminovaných miestach správame tak, že medzi sebou komunikujeme tlmeným hlasom, nevykrikujeme na seba, len sa rozprávame!

Zvířecí stezky se vyhýbají turistickým chodníkům

Tiež je dôležité pohybovať sa iba po turistických chodníkoch a rešpektovať Návštevný poriadok TANAP-u. Medvede majú turistické chodníky a cesty veľmi silno zakódované a snažia sa im cez deň vyhnúť.

Môže tiež nastať situácia, kedy pozorujeme medveďa na väčšiu vzdialenosť, prípadne zo stretnutia nemáme strach, ale zážitok. Tu platí pravidlo neopúšťať chodník a pozorovať ho vždy z bezpečnej vzdialenosti a nerušiť ho zbytočne.

Nemusíme mít strach, ale respekt je nutný

Medveď je majestátne zviera a jedine v lete, čiže v turistickej sezóne, si dokáže nazhromaždiť dostatočné tukové rezervy. Zimu prežíva v nepravom zimnom spánku. Znamená to, že stretnúť ho v zime je veľmi nepravdepodobné (december až február).

Ak nemáme z medveďov strach, musíme mať aspoň rešpekt. Rešpekt je veľmi dôležitý, lebo medveď si ho určite zaslúži. Posledných päť rokov som v Západných Tatrách ako profesionálny strážca mal približne 200 stretnutí s touto majestátnou šelmou. Pri každom stretnutí som rešpektoval medveďa bez akéhokoľvek hrdinstva či zbytočného vyrušenia.

Autor je strážcem Tatranského národního parku.