Trón bohov

Akonáhle sa z kempu v Cortine dostanete na hlavnú cestu Strada d´Alemagna, vydáte sa po nej smerom na Benátky. Máte pred sebou najpríjemnejší úsek celého okruhu, cesta z Cortiny až do Venas di Cadore neustále klesá. Navyše ju okoreňujú nádherné výhľady na skupinu Sorapis, malebné priečelia hotelov, terasy reštaurácií a kaviarní v S. Vito di Cadore a na mohutný masív druhého najvyššieho vrchu Dolomitov Monte Antelao (3 263 m).

Vyrástla strecha

Odbočka vo Venas di Cadore na Cibianu je nenápadná, temer sme ju prepásli, takí sme boli rozbehnutí. Z križovatky nás čakal ešte 1 km prudkého zjazdu, cesta sa náhle zlomila a bez akéhokoľvek kúska roviny nám pred očami vyrástla strecha, len len že sme stihli prehodiť na malú pílu.

Stúpanie na Passo Cibiana (1 530 m) je rozcvičkou s dĺžkou 10 km, prevýšením 720 m a hlavne so strmým úvodom s nekvalitným rozbitým povrchom cesty, čo je v Dolomitoch dosť zriedkavý jav. Hneď vidno, že je to len vedľajšia a trochu zabudnutá cesta, na 20 km sme sa minuli len s dvomi autami.

Po úvodnej stojke sa kopec znormalizuje a môžete sa začať tešiť na pekný desaťkilometrový technický zjazd.

Iba dolu a hneď zase hore

Vo Forno di Zoldo začína stúpanie na druhý kopec okruhu Passo Staulanza (1 773). Je síce dlhé, ale prevýšením nepatrí k najťažším. Poskytuje výhľad na majestátnu Civettu (3 218) a na strmé skalné steny Monte Pelma. Cez Selvu di Cadore preletite sedemdesiatkou a vzápätí sme sa presunete do posledného stúpania okruhu.

Bez akéhokoľvek rovinatého prechodu, iba dolu a hneď zase hore ako na hojdačke. V Dolomitoch sa jazdí väčšinou iba z kopca a do kopca. Nič medzi tým. Stúpanie na Passo Giau (2 236) z údolia Codalonga je pekne ostré a patrí k najťažším v Dolomitoch. Od kempu v Cortine nás delí 21 km, prakticky všetko zjazd.

Článek vyšel ve slovensko-českém cestovatelském časopisu Adventurer