Podarilo sa! Malá Fatra za 33 hodín

Prešli pri tom 90 km a prekonali prevýšenie 5000 výškových metrov.

Do Fačkovského sedla sme dorazili v piatok večer. Okolo 22:00 sme sa ubytovali v chate Veronika. Pôvodne to malo byť za 200 Sk na osobu, nakoniec sme sa dohodli na 250 Sk, ale za to bez posteľného prádla. Chatár nebol moc prívetivý, no to nás v tej chvíli absolutne netrápilo.

Naše hlavy už boli plné plánov na nasledujúce dva dni. Za zmienku však isto stojí fakt, že napriek tomu, že sme sa s chatárom dohodli, že chatu ráno odomkne o 5:00, opúšťame ju v stanovenú hodinu nie celkom štandardným spôsobom - cez okno.

4:15 Chata Veronika: Tiché, príjemné ráno preruší nechutný zvuk budíka. Pomaly vyliezame z postelí a radšej ani nemyslíme na to, čo za búdu sme to na seba ušili.

5:14 Fačkovské sedlo: Osem odvážlivcov pripravených siahnuť na dno svojich síl s cieľom prejsť hlavný hrebeň pohoria Malá Fatra je pripravených na odchod. V zostave Mika, Danca, Bea, Miňo, Martin, Majo, Ďuro a Ivan vyrážame. Prvé metre vedú lesom v prudkom stúpaní na Reváň. Nasadzujeme ostré tempo, výstup nám však znepríjemňuje veľké množstvo pavučín. Ako vždy, odnesie si to čelo pelotónu.

6:15 Kľak: Prvá skupinka dosahuje prvý vrchol. Za hodinku sme vyšľapali úvodných 550 výškových metrov z takmer 6kilometrovej nádielky. Dobieha nás Tomáš, čím uzatvára okruh účastníkov na magické číslo deväť. Už tu sa však objavujú prvé otlaky (Danca).

7:30 Vríčanské sedlo: Po nepríjemnom zostupe, najmä pre tých, čo šľapú v sandáloch, prichádzame do Vríčanského sedla. Prvá skupinka v zložení Mika, Martin, Bea a Ivan má asi polhodinový náskok pred ostatnými. Počasie je zatiaľ veľmi priaznivé, preto bez zastávky makáme ďalej.

8:30 Skalky: Nádherná pasáž skalnatým hrebeňom, ktorá očarila predovšetkým Beu. Pekné výhľady na všetky strany. Kľak sa nám pomaly vzďaľuje, Martinky sa približujú a to je dobré znamenie.

9:40 Sedlo pod Hnilickou Kýčerou: Tu sa okrem Miňa a Ďura na chvíľku opäť stretáme. Danca, ktorá je tu vlastne doma, si nevie spomenúť, kde je prameň vody. Napokon ho objaví Tomáš, ktorý tu nikdy pred tým nebol.

10:20 Hnilická Kýčera: Veľmi pekný vrchol. Stále je pekne, slnečno, nie veľmi horúco.

11:30 Sedlo Maríková: Po dlhej ceste lesným chodníkom, na ktorom nám život znepríjemňujú nechutné krpaté biele mušky, dokonca aj štípu, ale len keď sa prehltnú, prichádzame do hlbokého sedla Maríková. Ďuro trochu zaostáva, Martin s Miňom sú pol hodiny za nami. Je tu prameň, no vody máme dosť, preto fičíme ďalej. Začíname stúpať na Martinské hole.

12:15 Kopa: Po dlhom výstupe lesom prichádzame na lúčku posiatu čučoriedkami. Hneď sa na ne vrháme, no s poľutovaním musíme konštatovať, že sú akési vysušené. Darmo, leto je tento rok suché a horúce. Pokračujeme teda ďalej v nádeji, že v okolí Minčola bude čučoriedková úroda lepšia.

12:35 Horná lúka: Počasie sa začína radikálne meniť. Od Turca sa poriadne zatiahlo, objavujú sa prvé blesky. Nič pozitívne, keďže sa nachádzame v najvyšších partiách pohoria.

13:25 Veterné: Búrka je už blízko. Blesky bijú do okolitých kopcov, schladilo sa, dažďu visia nohy. Rozdiel medzi prvou skupinou a dvojicou Miňo, Martin je už 40 minút. Ďuro šľape niekde medzi.

13:45 Veľká lúka: Prichádzame na prvé stanovište pojazdného bufetu “U Majky a Bendža“. Domáca kapustnica, pagáčiky, zelenina, ovocie, k tomu kávička, pivo ... Nastáva masové prezúvanie, Bendžovi odovzdávame všetky nadbytočné veci. Balíme si potraviny a tekutiny na ďalšiu etapu našej púte a šľapeme ďalej, snažiac sa ujsť hroziacej búrke. Časový rozdiel medzi skupinkami narástol takmer na jednu hodinu.

15:00 Minčol: Už od Veľkej lúky husto prší, okolo nás stále bijú hromy blesky. Je to veľmi nepríjemné. Na vrchole sa rýchlo fotíme a zdrháme preč. Ešte pred Minčolom sa Martin musí vrátiť na miesto, kde si zabudol paličky. Začína jedna z najhorších častí - tisícmetrový zostup do Strečna. Ďuro je už súčasťou prvej skupiny, zaostávajú Miňo s Martinom.

17:00 Sedlo Javorina: Už len posledných pár výškových metrov a sme dole. Počas zostupu Martin začul zvuky, ktoré podľa neho vydával medveď. Začali sme sa teda hlasno rozprávať a sem tam si aj pískať. Cestou nachádzame veľa malín a jahôd, nedá nám, aby sme si zopár nehodili do úst. Prestáva pršať.

17:40 Strečno: Konečne dole. Oddychujeme a občerstvujeme sa v prvej krčme, ktorú stretáme. Všetci sa čakáme a dávame slávnostné pivko na počesť úspešného zvládnutia prvej polovice prechodu. Nasleduje aj krátka medicínska kúra, Ďuro si natiera intímne partie, ktoré má od chôdze poriadne zošúchané.

18:55 Starý hrad: Prichádzame na druhé stanovište pojazdného bufetu “U Majky a Bendža“. Opäť domáca kapustnica, pagáče, syrové korbáčiky, a samozrejme kávička, pivo, energetické nápoje. Je o nás kráľovsky postarané, kondícia sa vracia, znovu je tu chuť šľapať ďalej až do konca. Ale už len ôsmi. Martin to v Strečne vzdáva. Definitívne sa delíme na dve skupiny: prvá - Ivan, Mika a Bea, druhá - Miňo, Tomáš, Majo, Ďuro a Danca. Martin sa pridáva k tretej - podpornej skupine k Majke a Bendžovi.

19:40 Starohradská dolina: Začína jedno z najobávanejších stúpaní viac ako 1000 výškových metrov na Suchý. Po prestávke a super večeri sa nám však šľape prekvapujúco dobre.

20:50 Chata pod Suchým: Prvá skupina iba prefrčí okolo chaty, druhá sa zastavuje asi na pol hodinku na jedno pivko. Odpoveďou na otázku partie Moravákov, odkiaľ a kam ideme, vzbudzujeme všeobecné pobavenie. Zjavne nám neveria a ani sa im nečudujeme.

22:15 Suchý: Opäť začína pršať a citeľne sa schladilo. Prvá skupinka, ktorú vedie Ivan, sa takmer vráti späť do Strečna. Na vrchole totiž stráca orientáciu a nejakou zvláštnou zhodou náhod sa otáča o 180 stupňov. Ivan si to však našťastie včas všimne. Druhú skupinku dážď zastihne už v stúpaní na Suchý.

23:00 Biele skaly: Veľmi zlá viditeľnosť, snažíme sa pomocou svetelných signálov našich čeloviek dohovárať medzi skupinkami. Časový rozdiel je asi jedna hodina. Všetci sme kompletne premočení, postarala sa o to predovšetkým mokrá kosodrevina, ktorou sa musíme neustále predierať.

00:00 Malý Kriváň: Prichádza veľká kríza. Dážď, zima, únava... Bea ide iba v krátkom tričku a ponči, Majo si musel bundu do dažďa požičať od Miky. Objavujú sa prvé nesmelé myšlienky o ukončení prechodu na chate pod Chlebom.

01:10 Sedlo Bublen: Úsek z Malého Kriváňa do Bublena je totálne blatový. Niektorí, ako napríklad Bea, ho doslova zlyžujú. V sedle naberáme vodu a občerstvujeme sa. Nie je nám veľmi veselo, najmä Majo sa sťažuje na veľkú bolesť v členkoch. Danca si zabudla nabrať vodu a asi po polhodinke pochodu ostáva úplne nasucho.

1:55 Snilovské sedlo: Totálna hmla, viditeľnosť takmer žiadna. Okrem toho brutálna zima. Prvá skupinka s definitívnou platnosťou končí, schádza z hrebeňa na chatu pod Chlebom. V Snilovskom sedle váha aj Majo, no zatne sa a pokračuje ďalej. Po prvýkrát vidíme na smerovníku Zázrivá. Je to ešte nekonečných 7 h 45 min. Danca ako prvá pociťuje mikrospánok.

4:10 Chleb: Pokračujeme teda už len piati - Miňo, Tomáš, Danca, Ďuro a Majo. Na Chlebe sa nám podarí zablúdiť, zdržiavame sa tu takmer hodinu. Miňo sa stratí, má vidiny. Vidí dvojicu turistov, oslovuje ich: "A čo vy dvaja?" Tí však vôbec nereagujú. Keď sa k ním priblíži, zisťuje, že sú to kríky.

5:40 Sedlo v Stenách: Poriadne prituhlo, fučí nechutný severák. Začínajú nám namŕzať bundy. Prichádzajú ďalšie náznaky mikrospánkov.

6:05 Poludňový grúň: Až tesne pred Poludňovým grúňom si Miňo oblieka dlhé gate. Doteraz šľapal v kraťasoch. Kúsok za vrcholom nachádzame závetrie, dávame krátku občerstvovaciu prestávku. Tomáš počas nej trikrát na pár sekúnd zaspí. Váhame, čo ďalej. Majo, Danca aj Ďuro sú už naklonení myšlienke vzdať to, Miňo je odhodlaný pokračovať. Po malom povolenom dopingu (Ibalgin + Red Bull + Demänovka) toto vážne rozhodnutie odkladáme až do Medziholia.

8:00 Stoh: Predposledný vrchol hrebeňa, vyšľapali sme ho za 28 minút, značka píše 40 minút. Výstup i zostup je poriadne rozblatený. Pod vrcholom má halušky tentokrát Danca, vidí lyžiarsky vlek. Počas zostupu má Majo veľké problémy s členkom. Snaží sa ho stiahnuť šatkou, nedarí sa mu, tak si ho nakoniec stiahne opaskom.

9:00 Medziholie: Záverečná skúška ohňom, resp. vodou. Prietrž mračien, ktorú neprečkáme pod prístreškom. Ostáva už len posledný vrchol, rozhodnutie je jasné. Ideme na to napriek hustému lejaku. Najviac bojuje Majo, no nevzdáva to.

10:30 Veľký Rozsutec: Počas výstupu stretáme turistu vo fleecovej bunde. Pýtame sa navzájom, či ho vidíme všetci, či to zas nie sú iba vidiny. Tentokrát je to skutočný človek. Posledný vrchol je teda náš, klubovú marmoťácku nálepku musíme prilepiť leukoplastom, lebo je totálne rozmočená. Ceduľa ukazuje Zázrivá 2:15.

11:20 Medzirozsutce: Počas zostupu Tomáš predvádza excelentný pád na rozbahnenom chodníku. V sedle nás čaká nepríjemné prekvapenie, smerovník do Zázrivej ukazuje 2:15, teda presne toľko isto ako na vrchole Rozsutca. Vďaka za nemiestny žart, páni značkári. Okrem toho stále husto prší, využívame podobný prístrešok, aký bol v Medziholí.

12:50 Sedlo pod Bielou skalou: Prestáva pršať, ukazujú sa prvé zázrivské domy. My to asi naozaj dokážeme! Oddychujeme na lúčke, čakáme sa. Aby sme to však nemali až také jednoduché, prichádza ešte jedna dážďová prehánka. Tú však s veľkým prehľadom ignorujeme. Púšťame sa teda do záverečných metrov našej nekonečnej cesty. Ešte posledný krát strácame a vzápätí aj nachádzame červenú značku.

14:20 Zázrivá: Koniec! Zvládli sme to. Po 33 hodinách a 8 minútach urputného boja už nemusíme urobiť ani krok. V Zázrivej na rázcestí na nás čakajú Bendžo s Majkou a Miňov tato. Prijímame od nich prvé gratulácie. Ešte pred odchodom si naše rozbité nohy vymočíme v potoku, občerstvíme sa hltom pivka, s úľavou sadáme do áut a opúšťame Malú Fatru.

Bol to naozaj výnimočný zážitok a už teraz sa tešíme na podobnú divočinu, ktorú si isto vymyslíme o rok, pri príležitosti druhého výročia vzniku Marmoty.