Expedície v Bratislave 30. apríla

Podujatie sa uskutoční v sobotu 30. apríla na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v areáli Mlynskej doliny v Bratislave od 10:00 do 19:00.

Program EXPEDÍCIE 2016

Sobota 30.4.
Fakulta elektrotechniky a informatiky STU, areál Mlynskej doliny, Bratislava

9:30-10:00
Príchod účastníkov, prezentácia vystupujúcich
10:00
Hory okolo Bajkalu: Anamakit-Asikta-Agnej
Jiří Pavloušek
10:35
Českom zhora nadol – od najvyššieho po najnižší bod
Radoslav Pančík
11:10
Na bicykli z východu na západ a zo severu na juh USA
Barbora a Martin Kaľavskí
11:50
Karpatským oblúkom (z Belehradu do Bratislavy) 2 900 kilometrov na bicykli
Peter Jankovič
12:30
Rumunské Východné Karpaty, film
Juraj Geleneky
13:15-14:00
Obedňajšia prestávka

14:00
Ako sme cestovali. Profil Mira Tomana 
Miro Toman
14:40
Najvyššie vrcholy štátov Európy
Branislav Štefánik
15:15
Island od Grónskeho mora po Atlantický oceán. Štyristo kilometrov pešo po mesačnej krajine
Svetozár Krno
16:00
Splavy balkánskych riek – Chorvátsko, Bosna, Černá hora – Mrežnica, Una, Sana, kaňony Neretvy, Tary a Morače
Libor Hnyk, Kamila Hnyková
16:50
Osem dní v Etiópii (Rash Dashen, Lalibela, Gondar, vodopády na Modrom Níle, Denbark, Bahir Dar)
Pavol Fabián
17:15-17:30
Predvečerná prestávka

17:30
Krst knihy Monzúnový Sečuán a čínsky sever

17:40
Po stopách grizlyho (Aljaška a Yukon)
Vladimír Pajkos
18:30
Rezerva

19:00
Záver 

Nedeľa, 1.5.
Výlet do rakúskych Karpát

Anotácia prednášok

Juraj Geleneky: Rumunské Východné Karpaty

Celý film sprevádzajú autentické komentáre autora pri 650-kilometrov dlhom prechode cez pätnásť málo známych a málo navštevovaných rumunských pohorí (Ciucaş, Siriu, Hășmaș, Rodna, Maramureș...). Jeho snahou čo najvernejšie zachytenie atmosféry prechodu cez neznámu horskú krajinu. Približuje svet, v ktorom napriek malej geografickej vzdialenosti od Slovenska mnohé veci fungujú ináč ako sme zvyknutí a príroda ponúka nevšedné úkazy, tichú krásu aj dobrodružné zážitky.

Libor Hnyk: Splavy balkánskych riek

Balkánské řeky patří mezi nejkrásnější řeky Evropy. Mají čistou vodu a díky vápencovému podloží nádhernou zelenomodrou barvu. Protékají často divokými kaňony, kam se dostane pouze vodák na lodi. Kaňon Tary je vůbec nejmohutnějším kaňonem Evropy. Zato Neretva si proráží cestu skrz divoké úzké soutěsky podobně jako řeka Osum v Albánii. Obdivuhodné vápencové a slepencové kaňony vytvořila i Morača v Černé Hoře. Časté jsou na balkánských řekách krásné vodopády, jako Štrbački buk na Uně nebo vodopád ve městě Jajce na Plivě. Mrežnica je zase proslulá soustavou malých sjízdných vodopádů a kaskád v romantických údolích. Na Uně jsme spluli asi nejtěžší peřeje, málo známá řeka Sana nás překvapila sice jen jednou peřejí, ale zato opravdu pořádnou. Naše sjezdy jsme zaznamenávali jak na fotoaparát, tak na videokameru umístěnou na přilbu.  

Pavol Fabián: Osem dní v Etiópii

Krátka, ale intenzívna cesta do krajiny, kde sa čas zastavil, kostoly nám pripomínajú prvých kresťanov a možno sa v niektorom z nich ukrýva dlho hľadaný Svätý grál. Simienské hory sú jedinečné, takisto ako ich hlavní hrdinovia – dželady. Alebo odfotíte vĺčika etiópskeho? Etiópia je ale hlavne krajina ľudí, ktorí sa na Vás odvšadiaľ usmievajú, pomôžu Vám a vždy sa pristavia, keď sa niečo deje.

Barbora a Martin Kaľavskí: Na bicykli z východu na západ a zo severu na juh USA

Barbora a Martin Kaľavskí (Baška a Piatok) pochádzajú z Bratislavy a spoznali sa počas štúdia environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte. Odvtedy sa spoločne venujú cestovaniu, ochrane prírody a environmentálnej výchove, ktorá ich priviedla do národného parku v Ohiu, kde pracovali desať mesiacov. Potom si kúpili bicykel a vydali sa na cestu Amerikou, počas ktorej sa venovali aj prírodnému staviteľstvu.

Jeden rok na bicykli ich naučil viac ako päť rokov štúdia na univerzite. V júni 2013 začali túto cestu z Ohia smerom k pobrežiu Pacifiku. Cez USA a Kanadu do Seattlu, odtiaľ na juh po pobreží a cez Mexiko, s občasnými prestávkami na dobrovoľničenie. Ich príbeh je dôkazom toho, že jedinou podmienkou uskutočnenia takej cesty je rozhodnúť sa ísť do toho. 

Svetozár Krno: Island od Grónskeho mora po Atlantický oceán

Prednáška zachytáva slovenský peší sóloprvoprechod bez akejkoľvek podpory od severného pobrežia pri meste Akureyri po južné pobrežie za dedinkou Skógar. Island nie je iba ľadovou krajinou. Na väčšine pobrežia sa udržuje zelený pás s efektívnym poľnohospodárstvom. Vnútrozemie tvoria náhorné plošiny, pokryté najmä tmavým sopečným pieskom. Pripomína potulky po mesiaci. Európa vrátane európskej časti Ruska nepozná takú rozsiahlu oblasť, na ktorej nebýva človek. S výnimkou zatúlaných vtákov tu niet temer ani inej živej duše. Terrou incognita výnimočne kráča pešiak, trošku častejšie ju brázdi horský cyklista a o čosi viac pohodlní mototuristi na silných džípoch. Prechod mesačnou krajinou nie je idylkou. Človek tu ľahko siahne na vlastné dno. Za tri týždne vykukne slnko spolu iba na niekoľko hodín. Premočené veci sa dajú usušiť iba na vlastnom tele počas pohybu. Každý deň padá chladný dážď – nie zhora, ale zboku, nakoľko neustále zavíja vietor. Postaviť a zložiť stan tu v neveľkej výške býva neraz rovnako ťažkým orieškom ako pri nečase vo veľhorách.

Záver pochodu dlhého štyristo kilometrov sa stal odmenou za krásny drinu. V údolí Thórsmörk rastú prvé stromy a pohybujú sa prví turisti. Zo zeme vystupuje para, vytekajú horúce pramene. Pôvodný fádny tmavý povrch získava širokú paletu farieb. Posledné tri dni pochodu pripomínajú malú Kamčatku. 

Svetozár Krno: Nepál po zemetrasení

Na konci apríla 2015 stredný Nepál postihlo veľké zemetrasenie, ktoré zničilo tisíce ľudských osudov, domov, ciest, chodníkov, mostov a historické pamiatky. Život v tejto himalájskej krajine sa však nezastavil. Vrchári prijali pomoc zo zahraničia – lekársku starostlivosť, stany, plachty a plechy na výstavbu improvizovaných obydlí, ale predovšetkým sami sa snažia obnoviť to, čo sa obnoviť dá. Nežobrú, neplačú, nevykrikujú hystericky a nikoho neobviňujú z neľahkej situácie. Sú naučení žiť z vlastnej práce. Aj tak še da, ako sa hovorí na východnom Slovensku.

Nepálci, čosi ako veľhorskí Rómovia, si pri obnove domčekov navzájom pomáhajú. V mnohom sú príkladom pre naše menšinové, ale aj väčšinové obyvateľstvo, pre sociálne handicapovaných, ale aj pre finančne úspešných, pre Európanov, ale aj pre tých, ktorí si myslia, že na našom kontinente padajú do úst pečené holuby. Nepálci pochopili, že problém ktorý nespôsobila ľudská ruka, vidina veľkého ľahko nadobudnutého zisku ani sfanatizovaná hlava, treba riešiť tam, kde vznikol, u nich doma. Ešte ich nestihol skaziť konzum, pretvárka a sociálne herectvo. S takýmito vlastnosťami sa dá v našom geopriestore žiť a dokonca aj prosperovať, ale v Himalájach by tento životný prístup viedol k zániku. Matka Príroda je férová, na každého má rovnaký meter. Ale kto ju chce prekabátiť, toho tvrdo trestá.

Nepálske doliny a v dediny v nich sú stále bez elektriny, ale domorodci ich neopustili. V improvizovaných chalúpkach prespávajú. Od svitu do mrku robia ženy na terasovitých políčkach a chlapi opravujú domy. Všetci sa svorne pripravujú sa na zimu.

Autor sa stretol v nižších polohách, kam vyjde džíp s nadšenými dobrovoľníkmi, ktorí za vlastné a počas svojej dovolenky prileteli z Európy fyzicky pomáhať, ale aj so snobmi, ktorí si pomoc predstavujú ináč. Rozdávajú deťom žuvačky a potom ich filmujú. Zavítal do vyššie položených oblastí, do ktorých západní turisti po nešťastí zatiaľ nevkročili, a o ktoré mainstreomové médiá tradične nemajú záujem. Pokúsil sa o dve hrebeňovky a to k jazerám Bhairav kunda a Panč pokhari. V prvom prípade ho zastavili zničené komunikácie, v druhom sa mu darilo. 

Peter Jankovič: Karpatským oblúkom na bicykli alebo z Belehradu do Bratislavy 2 900 km na bicykli

Minulý rok bolo tomu tridsať rokov, čo môj priateľ Svetozár Krno prešiel Karpatský oblúk od Železných vrát v Rumunsku po Devín pešo za 78 dní. K tomuto výročiu som mal v pláne zrealizovať prechod Karpatského oblúku na bicykli už v roku 2014, ale musel som podujatie o rok odložiť, na leto 2015. Mojím plánom bolo pohybovať sa po čo najbližších zjazdných a legálnych cestách k hrebeňu Karpát, tvoriacom rozvodie, a kde to pôjde, tak aj po ňom. Tak, ako všetky moje expedície, aj táto mala nájsť najvhodnejšiu cyklotrasu, ktorá by bola bez problémov opakovateľná v budúcnosti ďalšími cyklistami. Oproti prvej československej expedícii trasa išli sme navyše aj cez Ukrajinu. Časť trasy prechádza okrem Rumunska, Ukrajiny a Slovenska i územím Poľska a Čiech.

Jiří Pavloušek: Hory okolo Bajkalu - Anamakit-Asikta-Agnej

Dvoutýdenní pochod druhé kategorie náročnosti z kotliny Horní Angary do povodí Leny k řece Levá Mama a zpěť.

INFO: Expedície