Je výstup na Gerlach nebezpečný?

Strohá veta, bez ďalšieho vysvetlenia. Žial tabuľka nevie rozprávať. Trocha viac povedali zprávy ČTK o nešťastiach, ktorých počet v lete 1965 dosiahol rekord. V správach sa nejčastejšje spomínal ako dejisko záchranných akcií Horskej služby práve Gerlach. Ako to vlastne bolo s turistickými výstupmi na tento štít?

Zlé počasie

Lanské leto ležali obvyklé výstupové cesty pod snehom, väčšinou bolo zlé počasie, ľudia blúdili v hmle. Vypálená chata predlžila výstup o niekoľko hodín. Nešťastí na štíte pribúdalo. Veľakrát zasahovala Horská služba, neraz pomohli aj horolezci z tábora na Velickom plese.

Napriek tomu zahynulo do jesene na Gerlachu 5 ľudí. Dosiaľ nie sú známe všetky okolnosti a dvaja sú nezvestní. Okolo štítu sa šířil vzruch, neinformovaná veřejnost polemizovala na stránkách dennej tlače, niekto sa dožadoval vyznačkovania ciest na Gerlach, iný ho nazval tatranským Nanga-Parbatom. Ba našli sa aj takí, ktorým sa nevidelo, že horskí vodcovia dokážu vyviesť na vrchol deseťčlené skupiny a vždy bez nehody.

Skutočnosťou, nad ktorou sa hodno zamyslieť, je, že k nehodám došlo pri pokusoch o turistický výstup alebo zostup, a nie na cestách v ťažkom horolezeckom teréne.

Najrozľahlejší masív Tatier

Gerlach je nielen najvyšším, ale aj najrozľahlejším horským masívom Tatier. Pri svojej členitosti poskytuje rozmanité výstupové možnosti, avšak pre tých, ktorí ho nepoznajú, je orientačne veľmi náročný. Príčina je jednoduchá. Hrebene Gerlachu sú turisticky neschodné a jeho rokliny nevedú priamo na vrchol. Preto zostal Gerlach v minulosti dlho nedostúpený.

Vznikli obidve próby

Prví ľudia, ktorým sa podarilo dosiahnuť vrchol, prišli sem za prácou a v horách sa tak trochu vyznali. Boli to vojenskí kartografi r. 1868. Vykonali tým prvý dokázateľný výstup, záznam o ňom zanechali na vrchole. Avšak smer výstupu neuviedli. Ďalšie výstupy urobili spišskí vodcovia (M. Urban, J. Still, S. Horvay) s nemeckými turistami takzvanou starou cestou cez Gerlachovský kotol na Štrbinu pod Kotlovým a ďalej pravdepodobne smerom, ktorý sa kryje s posledným úsekom dnešnej Velickej próby.

Celou Velickou próbu sa uskutočnil v poradí až piaty výstup r. 1874. Cestu objavil M. Déchy so spoločníkmi a vodcami Stillom a Horvayom. Toto je dodnes nejpoužívanejší výstupový smer.

O rok nato objavili vodcovia zo Štóly, J. Ruman a J. Pasternák, cestu Batizovským žľabom. Keď r. 1880 opatril Uhorský karpatský spolok ťažké meista ve Velickom a Batizovskom žľabe řeťazmi a kramľami, stará cesta cez Kotol sa prestala používať a upadla do zabudnutia. Tak vznikli obidve „próby“, Velická aj Batizovská, ktorý názov sa povodne vzťahoval iba na strmé prahy oboch žľabov, ale neskor sa preniesol na celý výstupový smer.

Červené a zelené značky

R. 1892 sa reťaze doplnili a cestu Velickou próbou vyznačkovali farbou. Tieto značky, zprvu červené, neskor zelené, viedli zo Sliezskeho domu až na vrchol a slúžili turistom ešte v rokoch dvadsiatych.

Napokon r. 1907 našiel F. Kienast s vodcom P. Urbanom štvrtú turistickú cestu na vrchol, cez východné zrázy Gerlachovskej veže na Batizovskú priehybu. Táto cesta sa však neujala a nikdy ju nepoužívali.

Krátky pohľad do histórie "kráľa Tatier" objasňuje vznik turistických výstupov. Prečo sú však obľúbené len dva z nich? Velická próba, hoci predstavuje nejkomplikovanejšiu cestu, udržala sa vďaka Sliezskemu domu, ktorý vybudovali r. 1894. Batizovská próba je vlastne nejkratší zostup z vrchola do doliny. Ak je bez snehu, je to aj nejrýchlejší zostup.

Stačí trochu námrazy

(Je však sporné, či sú to cesty najľahšie a či si v budúcnosti záujem návštevníkov nevynúti sprístupnenie inej, jednoduchšej cesty.) Preto sú spomínané dve trasy dodnes zabezpečené retazami, o čo sa stará Hoská sluzba. Od značkovania sa však dávno upustilo. Vo Vysokých Tatrách sa značkujú iba chodníky. Cesty na Gerlach patria už do prvého stupňa horolezeckej obťažnosti a ťažko si predstaviť v tomto teréne vybudovať chodník.

Iba päť tatranských vrcholov má značkovaný chodník: Kriváň, Rysy, Východná Vysoká, Slavkovský a Jahňací štít. Tieto jednoduché túry sa však nedajú porovnávať s Gerlachom. Tu stačí hustejšia hmla, ktorá v týchto výškach zaľahne skor, ako na nižších vrcholoch, stačí trochu námrazy alebo snehový poprašok a akákoľvek orientácia je stratelná, nepomohli by ani značky na skalách. S tým by mal každý rátať a predsa málokto si to uvedomí.

Do úvah sa natíska malé prirovnanie. Za takmer sto rokov, ktoré uplynuli od prvého výstupu, zahynulo v zrázoch Gerlachu deväť ľudí. A za jediné leto roku 1965 ďalších päť! Keby vedela osamelá tabuľka na Batizovských spadoch rozprávať, možno by nám prezradila, že nebezpečenstvo je tak často v ľuďoch samých.

Článek vyšel v časopise Krásy Slovenska 1966/2

Zobrazit místo Mountains - hory na větší mapě

Gerlach na HORYDOLY

Kto vystúpil prvý na Stalinov štít?

Gerlach mění jména i státy

Klasický přechod Gerlachu

Dlouhá Martinka na Gerlach

Krčmárov žlab na Gerlach

Kdy na Gerlach bez vůdce?

Z Gerlachu zmizely řetězy

Guľatý kopec ve Vysokých Tatrách

Sliezsky dom vyhorel

Nejlepší tatranské lezení II-V

Tisíc obětí Vysokých Tater