Skialp v Belianskych Tatrách

Po stopách Monka

Monkovou dolinou sme stúpali až do miesta ovenčeného ľadovými žľabmi; letný chodník odbočil už čosi skôr do pravého úbočia doliny, tak sme sa lavínou vyhladenými bokmi koryta vydriapali naň; na letnom chodníku sme celý čas preklínali Monka (hádam po ňom je dolina pomenovaná) a s námahou sme prekonávali stále vyššie a vyššie levely tejto cesty; veľmi zaujímavý bol šikmý traverz na pásoch s obojručným priťahovaním sa po reťaziach; s prechodom do záveru doliny sme opäť prešli na klasický pásovací štýl; ďalej širokými južnými svahmi vrcholovej pyramídy až pod najnižšie skaly východného hrebeňa; s lyžami na chrbte sme čosi vyššie vošli do severovýchodného vrcholového žľabu.

Vrchol a výhľad bol pekný; zjazd napriek katastrofickým očakávaniam nebol taký zlý; vyfúkaný sneh sa držal iba priamo v centre žľabu a na pohľad bol ako zmrznuté rozbúrené more; my vieme, že skialpinizmus nie je synonymom lyžovačky, no tento descent môžeme s čistým svedomím prehlásiť za regulérny skialp zjazd – oblúky boli, ba aj na seba nadväzovali; žľabom sme sa spustili tak nízko, aby sme ľahko vytraverzovali späť na východný chrbát; pokračovať priamo dole bolo lákavé, ale so zjazdmi do neznáma máme svoje skúsenosti; takže sa vraciame po trase výstupu; lesné úseky Monkovej cesty nám pripravili ďalšie zábavné chvíľky; čas pokročil, my sme neskoro vyrážali, a tak sme sa už po tme štverali cez kopec nad hotelom Magura.

Na záver ešte jedna nočná lyžovačka priamo k dverám našej chaty; až tu sme si podľa mapy potvrdili, že sme dnes zlyžovali Ždiarsku vidlu.

Tristar

Plán bol Havran; po hlavnej ceste sme prešli peši až na Srednicu, kde sme sa spustili po zjazdovke celkom vľavo a ďalej dolinou, kde vedie aj zelená značka; vstup do Tristárskej doliny je označený zákazom vstupu do NPR; ďalej sme šli po rovine alebo mierne stúpali lesnou cestou až po rozvetvenie; berte ľavú vetvu, lebo aj tak na lúke pri senníku zistíte, že ste mimo, ako sme to zistili my; potom bola trasa jednoznačná; úzky žľab začínal snáď najťažším "levelom" trasy; mocne zasnežený strmý ľadopádový úsek s prevýšením 15 m nás trápil aspoň pol hodinu.

Čím viac sme sa snažili, tým viac sme sa prepadávali nižšie, až kým nebol sneh po bradu; po stovke výškových metroch sa dolina otvorila; počasie bolo od rána nanič, ba aj žľab, čo sme si vyhliadli včera z Vidly sme si vôbec nevšimli; tak sme došli až dvadsať metrov pod sedlo v hlavnom hrebeni, keď naša časomiera povedala stop, otočiť sa, bo sme Michalského museli vyprevadiť ísť; pripadlo čerstvého snehu, a tak bola lyžovačka na tvrdom podklade naozaj výborná.

Jarná lyžovačka

Ráno sa ťažko vstáva, ale na túry sa dá vyrážať aj o 11:00 hod., keď je vonku krásne; ochromený Pištík nás s Predsedom ochotne odviezol do Javoriny.

V lesoch spodných častí Zadných Meďodolov sa držal mrazivý chlad, ale na južných svahoch Belianských Tatier bol riadny úpek; na lúkach pod Vidlou sme opustili stopu vedúcu do Kopského sedla a najprv Prostredným žľabom, potom nevýrazným rebrom a nakoniec traverzom sme vyšli do Širokého sedla; sneh bol premočený až na podklad, tak sme dávali pozor na základové lavínky, ktorých sme videli v okolí niekoľko; hrebeň a tienisté svahy boli tvrdé, a tak sme na mačkách vyšli priamo hrebeňom na vrchol Hlúpeho.

Kamzíky sa pásli presne tam, kadiaľ bolo najvýhodnejšia sa spustiť, tak sme museli sčasti lyžovať na tráve; vo vrchnej časti širokého juhovýchoného svahu nebýva totiž sneh, ale nižšie to bolo dobre tvrdé; ďalej sme sa držali stôp, ktoré nás doviedli až ku chate Plesnivec.

Z minulosti môžem odporučiť, ak nebude vidieť stopy a chcete sa dostať na chatu, bude asi lepšie prejsť ešte nad krížom pod Belianskou kopou na ľavý breh Napájadlového potoka a po kosodrevinou zarastenej terase pod južnými svahmi hrebeňa Belianskych Tatier sa dostanete tiež na zelenú značku; problém môže ešte byť v mieste, kde sa letný chodník vnára do lesa vľavo mierne hore, aby vykonal traverz až do žľabov nad chatou; no veď uvidíte, les tam zrazu hustne, už sa nejde po lúkach a ďalej je strmá dolina; chatár je ochotný a len kvôli nám sa spustil zo žľabu - iných hostí nemal, tak zamkol chatu a nechal na lístku odkaz, že lyžuje; čaj aj polievka boli dobré, ale čas nás tlačil; už za šera sme sa začali spúšťať po ceste dolinou Siedmych prameňov, kde sa dá ísť fakt rýchlo, až po križovatku s modrou značkou; po nej za tmy do Tatranskej Kotliny.

Booking.com

Deň skazy

Vraj skialpinizmu bolo dosť, tak sme išli lyžovať do Jezerska; ale to by sme neboli my, aby sme si to nejak nesťažili, tak sme išli na lyžiach priamo od chaty z dediny na hrebeň Spišskej Magury a po udržiavanej bežeckej stope až ku vlekom; svah tam bol celkom pekný a sneh rýchly, ale aj tak to bola to osudná chyba; smutná bilancia: vytrhnutá hrana z milovaných Haganov a zlomená palica; už nikdy viac lyžovačka na vleku! pre zaujímavosť ďalšie straty tohto víkendu: odlomený prepínač ski-walk z lyžiarky a podpera zo skvelého Emery viazania.

 Belianské Tatry na HORYDOLY

VIDEO Bílá voda Kežmarská v Tatrách

Bílá plesa daleko od lidí

Zakázané Belianské Tatry

Zakázaná Ždiarska Vidla

Turista spadl ze Ždiarske Vidli

Skialp v Belianských Tatrách

Tatranská hřebenovka na papíře

Krásy podzemí v Belianské jeskyni

Kežmarská chata?

Už nám to dochází

Zobrazit místo Mountains - hory na větší mapě