Mrtvý byl nalezen pod Ďurkovou

Redakce HORYDOLY vymazala diskusní příspěvek kvůli skryté reklamě.

Poistná suma na zásah HZS je u slovenských komerčných poisťovní cca 10 000- 16 600 EUR. V rámci členstva OeAV 22 000 EUR, JAMES cca 3 300 EUR. Nie všetky poistky by ted astačili na pokrytie nákladov na krytie pátrania a transport ostatkov. Aké poistné sumy sú u členov ČHS, KČT ? R.I.P.

Poistná suma na zásah HZS je u slovenských komerčných poisťovní cca 10 000- 16 600 EUR. V rámci členstva OeAV 22 000 EUR, JAMES cca 3 300 EUR. Nie všetky poistky by ted astačili na pokrytie nákladov na krytie pátrania a transport ostatkov. Aké poistné sumy sú u členov ČHS, KČT ? R.I.P.

Sledoval som celu akciu a velmi som si zelal, aby to skoncilo stastne. Bohuzial. Je mi luto toho cloveka, jeho rodiny. Moj prispevok mu uz nepomoze, mozno niekomu inemu...Neviem, ci je toto prave priestor na propagaciu svojich vykonov, resp. na propagaciu GPS, myslim tym prispevok "skialpinistu". Tiez nesuhlasim, ze nestastie sposobil chybajuci GPS a ze bez GPS sa neda ist do hor. Niekedy GPS pomoze, niekedy nie, napr. v tazkom terene Tatier je GPS dost nanic. Pricina nestastia ma vseobecnejsi charakter. Predovsetkym zly odhad vlastnych schopnosti vzhalodom na objektivne podmienky, nespravne stanovenie okamihu, kedy sa treba vzdat svojho umyslu a prejst na ustupovy variant, nespravna volba ustupovej strategie. Ze sa rozdelili, ze niekto z nich nemal rukavice chapem ako dosledok vystressovanej situacie.Cize konkretne: vyjst na hreben v brutalnom pocasi, ked mam dobre oblecenie a vietor do chrbta sa da. Ale najst v tychto podmienkach utulnu nie je take iste. S tym musim kalkulovat. Bivak v vzhladom na moje schopnosti, vystroj a podmienky bude mat pravdepodobne zdrcujuce nasledky. S tym treba tiez pocitat. Ponuka sa pomerne bezproblemova varianta ustupu na juh, kde je prakticky bezpecny teren, to najhorsie co ma moze postihnut, ze sa budem predierat lesom. Nemozem zabludit, lebo idem stale dole, nehrozi lavina, teren je schodny, fyzicky na tom musim byt dobre aj keby som siel este celu noc do dediny.Uz neviem, ktory velky horolezec povedal nieco take ako, ze "otocit sa v pravej chvili je viac ako dosiahnut vrchol, len vdaka tomu som este nazive".

pripojuji se k soustrasti a dekuji za poucny prispevek.z vetsiny prispevku jinde me je na zvraceni,pouze urazky a odsuzovani od lidi,kteri o tom nemaji ani paru.gps-ku nemam,ale dvakrat me v podobne situaci zachranil zivot kompas,ktery do hor vzdy nosim s mapou.

Presne pred rokom nam v podobnych podmienkach zamrzla kamaratka vo Velkej studenej doline. Ani to nestastie sa v tedy nemuselo stat keby...Ja som sa po bludeni na ladovci Grossglocknera v 97-om na lyziach zaprisahal, ze uz ma nik v zivote nedostane do ziadnych hor bez GPS-ka. A dovolim si tvrdit, ze tato moja zasada mi uz viac krat pravdepodobne zachranila zivot, ci uz v Alpach, alebo v nasich horach. Nevyjimajuc oblast Durkovej - moju srdcovu zalezitost.Absolutne nesuhlasim s nazorom, ze chlap je od prirody lovec a ma tak vyvinuty orientacny zmysel, ze ziadnu takuto techniku nepotrebuje. Pred necelym rokom 2.3.08, ked po celej Europe vycinala vichrica Emma som potreboval dokazat sebe, ale aj druhym, ze aj v takychto podmienkach sa da prezit. Napriklad aj na hrebeni Nizkych Tatier, ked je clovek dobre fyzicky a psychicky pripraveny, s dobrou vystrojou a vyzbrojou. Po tejto skusenosti som na druhy den poslal mojim znamym tento nizsie pripojeny email s par nic nehovoriacimi fotkami, lebo tie boli spravene v bezpeci lesneho porastu.Budem velmi rad, ked tento moj prispevok presvedci aspon niekoho, co ma od prirody vyvynuty pud sebazachovy, k zamysleniu, ci ten jeho zivot nie je hoden par tisicovej investicie.No, odkial zacat?Potreboval som rozchodit nedavne Evkine a Vladove nestastie v Tatrach. A toto pocasie mi dokonale nahralo do kariet. Po neviem ktorom pive predvcerom s bratmi Zubajmi to uz bola pre mna neodolatelna vyzva a pevne rozhodnutie, ze rano idem na Durkovu. Na tento vikend sme mali totizto viac mesiacov dopredu naplanovany prechod N. Tatier s prespanim na utulni Durkova. Zavolal som teda Petera, ze ja idem, ci nahodou nepojde so mnou, ked sme uz spolu tolko toho zazili. Samozrejme, ze odmietol a snazil sa ma padnymi argumentami odhovorit, co ma tak vytocilo, ze som na neho v telefone krical a nadaval mu. Cim sa mu teraz za to ospravedlnujem.Rano som zavolal Durovi Sikulovi na Durkovu, ze idem hore. Povedal, ze dobre, ale ze tam trocha ""FUKA"" a ze tam ma dvoch chlapov, ktori by sa potrebovali dostat dole. Povedal som mu, ze v poriadku.Ked som odchadzal z Magurky, volal mi Duro, ze chlapi sa pokusili dostat na hreben, ale ze to pre vichricu a takmer nulovu viditelnost neslo a tak sa vratili na chatu a on ide s nimi dole na juh.Ja som isiel hore dolinkou Viedenka a v nej potom do praveho zlabu, kde som neskor isiel este viac doprava, do riedkej hory, nakolko tam bolo vsade nakydaneho vyse pol metra cerstveho snehu a na tom tvrdom podklade to bolo jasne vysoko lavinozne. Musel som sa dostat do sedla Zamostskej hole, co bolo v tychto podmienkach jedine schodne. Cestou hore som si ulozil do GPS-ka niekolko bodov, tak ako to robim vzdy, ked treba. Na hrebeni bolo naozaj peklo. Trafit od jednej tyci ku druhej niekedy pozostavalo z pokusov a omylov. Tie tyce sa vynarali z hmly inde ako som ocakaval. Jednoducho sa mi nedarilo dodrziavat priamy smer ani pri maximalnom sustredeni. Takto som sa plantajuc dostal az na Durkovu. Ale pozor, na kopec nie chatu. Tu ma zmiatlo jedno letne zelezne tycove znacenie, ktore je trocha mimo zimneho tycovania. Pri zorientovovani sa ma nieco zaskocilo. Z hmly sa vynorili nejake obrysy. Bolo to prikrcene a blizilo sa to ku mne. Prenasleduje ma medved? Vlk? Ved to je chore, tu hore. Chytro som si rozopol sikme vrecko na prsiach vetrovky, kde som mal za tych podmienok nepouzitelne dioptricke okuliare a mobil. S ulahcenim som si vydychol. Skala. Bola to len iluzia. V tej hmle s unavenymi a snehovou vichricou vybicovanymi ocami. Lyziarske okuliare boli tak isto nepouzitelne. Hned boli nepriehladne. Po vydychnuti si nasledovalo dalsie nemile prekvapenie. V tej rychlosti ako som vyberal okuliare mi vypadol mobil. A to bol pruser, lebo som ho nenasiel. A situacia sa nahle zmenila. Vidina blizkosti bezpecia chaty sa v tom momente rozplynula. Vedel som, ze je prazdna a nebudem moct podat o sebe ziadnu spravu, aby po mne nebola vyhlasena patracka. Jedine riesenie bolo vratit sa. S vedomim, ze cesta z hrebana vedie na sever, cize proti vichrici. A ta ked som sa tam dostal zrejme kulminovala. Bez fungujuceho GPS-ka, by som nemal ziadnu sancu. A tak v jednej ruke pri hrudi pristroj a druhou rukou si tieniac oci, som sa po krokoch posuval nizsie, lebo ten vietor mi nedovolil sklz na lyziach. Nizsie to uz bolo v pohode. Akurat, ze som si kvoli unave a zodpovednosti nemohol vychutnat jazdu v hlbokom snehu a isiel som dole na uplnu istotu. A to je asi vsetko. Uz len dodam, ze pri odchode z bytu, ked som sa musel ist s tymito dojmami podelit pri pive s bratmi Zubajmi a spol, som sa vo dverach stretol s mojou zenou, ktora sa prave vracala po tyzdni od dcery z Prahy. S.Epilog.Po par dnoch v idealnom pocasi som tam isiel s partiou opat a nasiel som si tam svoj po vysuseni a zapnuti funkcny mobil.